1

Valné zhromaždenie

Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom LITA.

Reprezentuje všetkých členov a členky združenia, rozhoduje o najdôležitejších otázkach týkajúcich sa rozúčtovaní, schvaľuje výročnú správu a účtovnú závierku, volí členov Výboru LITA – autorky a autorov z členskej základne a i. Zasadá raz ročne.

2

Výbor LITA

Výbor LITA je orgánom kontroly.

Tvorí ho 9 osobností slovenskej kultúry, ktoré zo svojich radov volí členská základňa LITA. Výbor je zakaždým zostavený tak, aby v ňom boli pomerne zastúpené všetky umelecké oblasti spadajúce do našej pôsobnosti.

Výbor pre funkčné obdobie 2020 – 2024 →

Kategória autori literárnych diel

autor beletrie: Dušan Dušek
autorka odbornej literatúry: Veronika Rácová
prekladateľka: Elena Flašková

Kategória autori audiovizuálnych diel

režisérka: Eva Borušovičová
autor scenárov: Marek Leščák
autorka úpravy dialógov: Mirka Brezovská

Kategória autori diel výtvarného umenia a fotografie

autor diel výtvarného umenia: Martin Kellenberger
fotografka: Judita Csáderová

Kategória autori dramatických a divadelných diel

autor dramatických a divadelných diel: Ondrej Šulaj

Členky a členovia Výboru LITA

Ondrej Šulaj

za autorov dramatických a divadelných diel, predseda

Režisér, scenárista, dramaturg a dramatik je laureátom radu prestížnych ocenení. Okrem cien za jednotlivé diela je držiteľom ocenenia Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii (2019). Za svoju celoživotnú tvorbu získal tiež ocenenie Zlatá kamera (2014). Je autorom a spoluautorom scenárov k známym slovenským filmom (Jozef Mak, Pomocník, Všetko čo mám rád, Záhrada, Muzika
a i.), ako dramatik a autor dramatizácií, režisér, či dramaturg
sa podieľal aj na rade úspešných divadelných inscenácií (Ťapákovci, Všetko za národ, Gazdova krv a i.). Patrí k zakladateľom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a je predsedom Rady Slovenského filmového ústavu.

Mirka Brezovská

za autorov úpravy dialógov, podpredsedníčka

Oceňovaná prekladateľka, textárka, hudobná režisérka a autorka úpravy dialógov audiovizuálnych diel má v portfóliu nespočetné množstvo zahraničných titulov, ktoré pripravila pre slovenské znenie a rovnako tak cudzojazyčných verzií pôvodných slovenských diel. Problematike audiovizuálneho prekladu sa venuje aj ako lektorka kreatívnych dielní, prispievateľka odborných publikácií, či účastníčka medzinárodných konferencií. Je slovenskou zástupkyňou v Asociácii európskych audiovizuálnych prekladateľov (AVTE).

Martin Kellenberger

za autorov diel výtvarného umenia, podpredseda

Akademický maliar a grafik patrí k najvýraznejším ilustrátorom kníh pre deti a mládež na Slovensku. V tejto oblasti je držiteľom radu ocenení v súťažiach Najkrajšie knihy Slovenska či Najkrajšia detská kniha. Odborných súťaží sa zúčastňuje aj ako člen porôt. Zároveň sa venuje animovanému filmu a hudbe. Za svoju celoživotnú ilustrátorskú tvorbu získal Cenu Ľudovíta Fullu (2001), patrí tiež medzi nominantov na Cenu Hansa Christiana Andersena (2006) pre tvorcov detských kníh. Jeho diela boli prezentované na množstve individuálnych aj kolektívnych výstav na Slovensku aj v zahraničí.

Dušan Dušek

za autorov beletrie

Prozaik, básnik, autor literatúry pre deti a mládež, rozhlasových hier
a scenárov patrí k najvýraznejším slovenským spisovateľom. V roku 2016 sa stal držiteľom vyznamenania Pribinov kríž I. triedy, v roku 2014 získal ocenenie Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Medzi ocenenia za literatúru, ktoré získal, patrí Cena Jána Johanidesa (2012) za knihu Holá veta o láske či Cena Dominika Tatarku (2000) za knihu Pešo do neba. Toto dielo vynieslo autorovi aj Krištáľové krídlo (2002), ktoré bolo zároveň ocenením jeho významného tvorivého podielu na scenári filmu Krajinka (2000) aj pedagogickej činnosti - dlhodobo pôsobil na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Je členom Rady Slovenského filmového ústavu.

Veronika Rácová

za autorov odbornej literatúry

Literárna vedkyňa a vysokoškolská pedagogička svoju literárnokritickú a recenzentskú činnosť orientuje najmä na súčasnú poéziu a prózu. Vyštudovala masmediálne štúdiá, neskôr slovenský jazyk, literatúru a estetiku. Venuje sa súčasnej poézii, próze a problematike textológie a editorstva. Je autorkou monografie o tvorbe Ivana Štrpku nazvanej Na pomedzí škrupiny. O poézii Ivana Štrpku (2015) a spoluautorkou kolektívnej monografie Hľadanie súčasnosti. Slovenská literatúra začiatku 21. storočia (2014), spoluautorkou monografie Kapitoly
zo slovenskej textológie. Ján Buzássy: Pláň → Pláň hory (2021). Ako pedagogička pôsobí na Katedre slovanských filológií FF UKF v Nitre. Súčasnú literárnu tvorbu reflektuje aj z pozície členky odborných porôt napr. ceny Anasoft Litera 2017.

Eva Borušovičová

za režisérov

Filmová režisérka, scenáristka a spisovateľka sa venuje tiež dramatickej tvorbe a divadelnej réžii. Zároveň dlhodobo pôsobí ako pedagogička na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Ako filmová tvorkyňa sa zameriava najmä na hranú tvorbu, je režisérkou a scenáristkou filmov Vadí nevadí (2001) a Modré z neba (1997), režisérkou filmu Amálka, ja sa zbláznim (2000), vytvorila tiež scenár koprodukčného celovečerného filmu Jánošík – Pravdivá história (2009). Napísala divadelné hry 69 vecí lepších než sex (2003), Štefánik – slnko v zatmení (2017) a Zajačik (2020), ktorých inscenácie zároveň režijne naštudovala. Venuje sa aj písaniu a réžii rozhlasových hier, napríklad Vzkriesenie (2018), Otec vlasti (2019), Patriarchát (2020), Všetci ľudia budú bratia (2021), či Dokonalé dieťa (2022). Pravidelne publikuje v printových médiách aj na internete, napríklad Autorská strana v denníku SME. Je autorkou kníh Urobíme všetko, čo sa dá (2009), Jánošík - Pravdivá história (2009), Do plaviek (2018) a Plány B (2021).

Marek Leščák

za autorov scenárov

Oceňovaný filmový scenárista sa podieľal na vzniku najvýraznejších slovenských hraných aj dokumentárnych filmov posledných rokov. Významnú časť jeho portfólia tvoria spolupráce s režisérom Martinom Šulíkom napr. pri filmoch Slnečný štát (2005), Cigán (2011), Tlmočník (2018), Muž so zajačími ušami (2020), či najnovšie Kôň (2022). Viaceré z nich vyniesli tvorcom medzi inými aj ocenenie Slnko v sieti za Najlepší scenár. Ocenené boli tiež spolupráce s režisérom Ivanom Ostrochovským Služobníci (2020), s režisérkou Ivetou Grófovou pri filme Piata loď (2017), či spolupráca s režisérom Jurajom Lehotským pri dokumentárnom filme Slepé lásky (2008). Popri vlastnej tvorbe pôsobí ako pedagóg Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, je členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. V roku 2022 spolu s Martinom Šulíkom vydal knihu Rozhovory o filme.

Judita Csáderová

za fotografov

Umelecká fotografka za svoju celoživotnú tvorbu získala titul Osobnosť slovenskej fotografie (2015). Rovnako výrazné ako jej umelecký zástoj sú aj jej aktivity ako organizátorky podujatí zameraných na fotografické umenie či členky odborných porôt. Patrí k zakladateľom nadácie a neskôr občianskeho združenia FOTOFO, ktoré stojí za podujatím Mesiac fotografie, predsedá Združeniu slovenských profesionálnych fotografov a v minulosti sa okrem vlastnej tvorby dlhodobo venovala tiež pedagogickej činnosti na Škole umeleckého priemyslu Jozefa Vydru.

3

Riaditeľka

Riaditeľka je riadiacim a štatutárnym orgánom LITA, ktorému podliehajú zamestnanci organizácie.

Volia ju členovia Výboru na obdobie 5 rokov.

Jana Vozárová

Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V LITA pôsobí od roku 2001. Za svojho pôsobenia v organizácii sa venovala autorskému právu, medzinárodným vzťahom, budovaniu informačného systému a online služieb pre komunikáciu LITA s autorkami a autormi. Riaditeľkou organizácie bola po prvýkrát menovaná v roku 2018, po druhýkrát v roku 2023. V júni 2022 sa stala členkou predstavenstva medzinárodnej spoločnosti audiovizuálnych tvorcov Society of Audiovisual Authors.

Počas jej pôsobenia na pozícii riaditeľky sa LITA podarilo zintenzívniť práce na informačných systémoch, ako aj na celkovej vonkajšej komunikácii organizácie, zefektívniť fungovanie Fondu LITA, či spustiť program #kolegiaLITA na pomoc autorom a kultúrnym aktérom v núdzi. LITA pod vedením Jany Vozárovej systematicky zviditeľňuje tému podmienok pre autorskú tvorbu a upozorňuje na dôležitosť autorskoprávnej legislatívy. Pri jej tvorbe sa organizácia výrazne angažovala aj v roku 2022, kedy sa podarilo do novely Autorského zákona presadiť kľúčovú požiadavku v otázke odmeňovania autoriek a autorov.

Zástupkyňa riaditeľky

Lucia Miklasová

Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a Université Paris 1 Panthéon – Sorbonne v Paríži (LL.M.). V LITA pôsobí od roku 2002 (s výnimkou obdobia 2008 – 2013, kedy okrem štúdia pôsobila v advokácii a v oblasti medzinárodného práva súkromného). V rámci LITA dlhodobo pracovala na licenčnom oddelení. Spočiatku sa venovala licencovaniu uvedení divadelných inscenácií. Neskôr viedla novovzniknuté výtvarné oddelenie a po návrate do LITA celé licenčné oddelenie. Dlhodobo sa venuje aj autorskoprávnemu vzdelávaniu formou workshopov LITA pre autorov a používateľov diel. Zástupkyňou riaditeľky LITA sa stala v roku 2017. © LITA, foto: Miro Miklas

1