myty o aut.prave.jpg
 

Najčastejšie mýty o autorskom práve


Mýtus

Autorské organizácie zarábajú na autoroch.

Realita

Autori umožňujú fungovanie organizácií kolektívnej správy tým, že si ich sami platia. Autorské odmeny, ktoré LITA vyberie, totiž patria výhradne autorom príp. ich dedičom. Na pokrytie nákladov na fungovanie slúži zrážka z vybraných autorských odmien.

Organizácia kolektívnej správy ako je napr. LITA musí mať podľa zákona formu občianskeho združenia. Znamená to, že LITA sú samotní autori. Autori sa pravidelne stretávajú na Valnom zhromaždení, kde o svojom občianskom združení rozhodujú.

Niektoré odmeny si autori nevedia, nechcú, alebo ani nemôžu u používateľov uplatniť sami. Vytvorili si preto organizácie kolektívnej správy, ako napr. LITA, ktoré pre nich vyberajú ich odmeny. Z týchto odmien ponechávajú autori istú časť na fungovanie svojej organizácie. Výšku tejto zrážky si autori sami schvaľujú.

Všetky odmeny, ktoré LITA vyberie (okrem nákladov na svoje fungovanie), vyplatí autorom. Organizácie kolektívnej správy, ako napr. LITA,  musia byť neziskové.

LITA nemá žiadne iné príjmy, žiadne dotácie od štátu. Napriek tomu, že fungovanie LITA je pod prísnym dohľadom Ministerstva kultúry SR, LITA nemá žiadne napojenie na štátny rozpočet.


Mýtus

Pre autora je výhodné uzavrieť „vykupovaciu“ licenčnú zmluvu za jednu vysokú sumu.

Realita

Jedna suma, hoci aj zdanlivo vyššia, môže byť niekedy pasca. Nemusí byť dostatočnou protihodnotou za práva, ktoré autor stráca.

Množstvo autorov podceňuje autorské zmluvy a nechá sa silnejším partnerom dotlačiť k nevýhodným podmienkam, napr. k „vykúpeniu“ všetkých autorských práv.

Zmluva, ktorá je určitá, jasná a zrozumiteľná, dokáže ochrániť autorove práva. Ako veľmi na dobrej licenčnej zmluve záleží, zistia mnohí autori až pri vzniknutých problémoch.

Pri uzatváraní každej licenčnej zmluvy je potrebné okrem licenčnej odmeny vymedziť aj spôsob a rozsah použitia diela, ktoré autor udelenými licenciami povoľuje. 

Autor licenciou môže dať súhlas na vybrané, alebo na všetky použitia diela. Odsúhlasuje to, akými spôsobmi sa jeho dielo môže používať (napr. uvedením divadelnej hry naživo v divadle), kde (napr. iba v rámci Slovenska), v akom rozsahu (napr. len v obmedzenom počte predstavení) a na ako dlho licenciu poskytuje (napr. licencia uplynie za 5 rokov alebo trvá neobmedzene).

Samozrejme, používateľ diela sa snaží získať súhlas na použitie diela v čo najväčšom rozsahu a pochopiteľne, za čo najnižšiu odmenu. Častokrát sa snaží o uzatvorenie tzv. „vykupovacej“ zmluvy – zmluvy na všetky spôsoby použitia, na celú dobu ochrany autorských práv za jednu sumu, niekedy navyše aj s oprávnením poskytovať sublicencie ďalším subjektom. 

O uzatvorenie „vykupovacej“ licenčnej zmluvy sa používateľ často snaží aj vtedy, keď takúto licenciu nepotrebuje, lebo chce použiť dielo len jednorazovo (napr. vydanie knihy, usporiadanie výstavy). Na takúto príležitosť mu postačuje uzatvorenie obmedzenej (časovo, miestne) licencie. Rozsahovo neobmedzenú licenciu na všetky spôsoby použitia diela sa snaží získať „pre istotu“.

Ak autor uzatvorí „vykupovaciu“ licenčnú zmluvu, môže sa stať, že jeho dielo bude napríklad za 10 rokov veľmi úspešné. Na základe zmluvy bude však z komerčného používania autorovho diela ekonomicky profitovať iná osoba. 

Osobitnou kategóriou sú výtvarné diela 

Dielom sa často rozumie iba konkrétny hmotný obraz alebo socha. Výtvarným dielom je však aj to nehmotné, čo je na hmotnom obraze zachytené (napr. zobrazenie konkrétneho zátišia, ktoré autor na obraz namaľoval).

Hodnota diela môže časom, počas kariéry umelca či po jeho smrti, výrazne narásť. Kúpa obrazu preto môže byť investíciou do budúcnosti.

Keď sa zvyšuje "renomé" umelca, nezvyšuje sa len cena jeho obrazov, ale zvyšuje sa aj hodnota jeho "diel". Znamená to, že aj za použitie jeho diel (napríklad v kalendároch a monografiách) by si umelec mohol vypýtať vyššiu odmenu.

Dielo teda môže byť predané dnes za zdanlivo výhodné podmienky. Ak si však autor nechá zároveň „vykúpiť“ všetky práva na jeho použitie, za 10 rokov nebude môcť ovplyvniť, čo sa s jeho dielom deje ďalej. Navyše, autor (a jeho dedičia) stratili nárok na podiel z odmeny za všetky ďalšie použitia diela.


Mýtus

Viem si odsledovať, čo sa deje s mojím dielom.

 

Realita

V súčasnej dobe je to ťažké.

Autor má právo rozhodnúť o zverejnení svojho diela. Môže sa to stať napríklad publikovaním článku v odbornom časopise, vydaním knihy, vystavením obrazu, zverejnením na internete. 

Rozvoj digitálnych technológií umožnil, že diela, ktoré už raz boli zverejnené, je takmer nemožné „stiahnuť z obehu“. Autorské diela sú kopírované, scanované, ukladané do cloudov. Sledovanie všetkých týchto použití je možné iba do istej miery.

Je však spravodlivé, aby autori dostali odmenu aj za tieto použitia. Preto pre prípady, kedy nie je možné, alebo je veľmi ťažké a neefektívne odsledovať konkrétne použitia, vznikli schémy, ktoré autorom umožňujú získať kompenzáciu za tieto masové použitia.

Odmeny za niektoré z takýchto masových použití vyberá LITA a autori sa k nim v LITA môžu prihlásiť. Prečítajte si viac http://www.lita.sk/zastupovanie-zo-zakona


Mýtus

Ak si nahlásim vydanie/publikovanie svojho diela cez „Nahlášky za reprografiu“, LITA bude žiadať od môjho vydavateľa ďalšie peniaze.

Realita

Nie, nie je to tak. Cez tieto nahlášky si uplatňujete tzv. náhrady odmien za reprografiu. Vydanie (publikovanie) a reprografia (reprografické rozmnožovanie) sú totiž dva rôzne spôsoby použitia. Odmeny za vydanie a náhrady odmien za reprografiu platia rôzne subjekty. Náhrady odmien za reprografiu Váš vydavateľ neplatí.

Nahlásením vydania/publikovania Vášho diela cez portál LITA, si uplatňujete právo na náhradu odmeny za ďalšie používanie Vášho už legálne vydaného/publikovaného diela.

Je dôležité rozlišovať medzi primárnym použitím diela, ktorým je napr. vydanie knihy alebo publikovanie článku v periodiku a sekundárnym použitím už zverejneného diela.

Primárne použitie diela (v tomto prípade jeho vydanie/publikovanie) sa rieši s vydavateľstvom, s ktorým je potrebné uzavrieť licenčnú zmluvu na vydanie diela. Môže tak urobiť sám autor, alebo LITA (ak autora na jeho žiadosť zastupuje).

Ak je už dielo vydané/publikované, dostáva sa „do obehu“ a verejnosť k nemu získava prístup. Ľudia môžu takto zverejnené dielo v rámci hraníc určených autorským zákonom používať.  Napríklad ho môžu rozmnožovať, či už doma na vlastnom počítači, tlačiarni alebo si ho môžu dať rozmnožiť napr. v copyshopoch. Ide o tzv. sekundárne použitia. Sú to také použitia, ktoré vzhľadom na ich častý výskyt a pohyb diela medzi používateľmi sám autor nemá možnosť kontrolovať a udeľovať na ne súhlas.

 Je spravodlivé, aby autor dostal „tantiémy“ aj za takéto použitia svojho diela. Ide o tzv. náhrady odmien. Náhrady odmien sú povinné platiť tie subjekty, ktoré svojou podnikateľskou aktivitou umožňujú rozmnožovanie zverejnených diel. Sú to poskytovatelia rozmnožovacích služieb za odplatu („copyshopy“) a dovozcovia a predajcovia reprografických zariadení (t.j. tlačiarní, multifunkčných zariadení, kopírok, skenerov, počítačov, ...).


Mýtus

Ak ide o nekomerčné použitie diela, nie je potrebné platiť autorskú odmenu.

Realita

Autor má právo na odmenu za použitie svojho diela, bez ohľadu na to, či ide o komerčné alebo nekomerčné použitie.

Autor má právo udeľovať súhlas vo forme licenčnej zmluvy na každé použitie svojho diela. Jednou z náležitostí licenčnej zmluvy je aj dohoda o výške odmeny.

V prípade, že používateľ chce použiť dielo spôsobom, z ktorého nemá žiadny zisk, napr. na charitatívne účely, neznamená to, že autor nemá právo za takéto použitie získať odmenu.

Výška odmeny je predmetom vzájomnej dohody, a preto je možné, že autor zohľadní, že ide o nekomerčné použitie jeho diela a bude za takéto použitie žiadať nižšiu odmenu ako obvykle, resp. bude súhlasiť s bezodplatnou licenciou.

 

Mýtus

Spoplatňovaním galérii a múzeí sa LITA stavia proti umeniu.

Realita

LITA záleží na tom, aby sa umenie na Slovensku rozvíjalo. LITA sú autori, umelci – prečo by išli sami proti sebe?

Peniaze, ktoré galérie, múzeá, alebo iní používatelia platia LITA, nie sú „poplatky“. Nie sú príjmom štátneho rozpočtu, fondu, ani inej inštitúcie. Patria autorom, sú to ich autorské odmeny. LITA je občianskym združením autorov, ktoré pre nich tieto odmeny vyberá a následne im ich vypláca. Autor sa tak môže sústrediť na svoju tvorbu.  

Hlavným zdrojom príjmov pre autora by mala byť jeho tvorivá práca. Tak, ako zamestnanec dostáva za jeho prácu mzdu, mal by aj autor dostať zaplatené za jeho tvorivú činnosť. Spravodlivé odmeny za používanie jeho diel by mu mali zabezpečiť podmienky a priestor na ďalšiu tvorbu. 

Pri spolupráci s galériami a múzeami LITA vždy zohľadňuje ich konkrétne podmienky. Snaží sa, aby autorské odmeny boli prijateľné pre obe strany. 

Prečo aj galérie platia autorom odmeny

Rovnako, ako iným používateľom, aj múzeám a galériám vzniká pri používaní umeleckých diel napríklad vystavením obrazov, alebo predajom darčekových predmetov s vyobrazením diel výtvarných umelcov, povinnosť získať súhlas autorov a zaplatiť im odmenu.  

Z pohľadu nezávislých kultúrnych inštitúcii a menších súkromných galérii môže každá ďalšia finančná požiadavka predstavovať hranicu medzi fungovaním a zatvorením inštitúcie. Autor sa však vždy môže rozhodnúť konkrétnu galériu podporiť, napríklad tým, že zníži svoju odmenu, ktorú by od iného používateľa obyčajne za udelenie súhlasu požadoval. 

Právo na odmenu je však len jedným z práv autora. Autori chcú rozhodovať o tom, ako sa ich diela používajú. Napríklad, pre niektorého autora je magnetka s vyobrazením jeho diela dobrým marketingovým nástrojom, pre iného môže byť hlbokou urážkou jeho tvorby.


Mýtus

Práva autora zanikajú automaticky jeho smrťou a preto možno voľne používať diela nežijúcich autorov.

Realita

Majetkové autorské práva trvajú v zásade počas života autora a 70 rokov po jeho smrti.

Autorské práva sa delia na osobnostné a majetkové.

Majetkové autorské práva (o.i. právo udeľovať súhlas na použitie diela) smrťou autora nezanikajú, ale sú predmetom dedenia. Ak má používateľ záujem použiť dielo nežijúceho autora, je povinný získať súhlas vo forme licenčnej zmluvy od jeho dedičov (sú to tzv. nositelia práv).

Pred uplynutím tejto doby (70 rokov po smrti autora) sa však dielo môže stať „voľným“. Znamená to, že na jeho použitie netreba získať súhlas. Ide o prípady, keď autor nemá dedičov, resp. dedičia odmietli dedičstvo prijať.

Osobnostné práva smrťou autora zanikajú. Napriek tomu naďalej platí, že si nikto nesmie prisvojiť autorstvo k dielu, dielo sa môže použiť iba spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a používateľ je povinný uviesť meno autora alebo jeho pseudonym.


Mýtus

LITA zastupuje len literárnych autorov.

Realita

Aj keď by to názov mohol naznačovať, nie je to tak.

LITA na Slovensku pôsobí od roku 1949. Názov LITA sa začal používať v roku 1969. Pôsobila ako Slovenská literárna agentúra. Už vtedy mala LITA aj medzinárodné kompetencie. Zaoberala sa autorskými právami, poskytovala služby vydavateľstvám, divadlám, televízii, rozhlasu a iným používateľom. V roku 1993 v kontexte spoločenských zmien sa LITA transformovala na občianske združenie spisovateľov, scenáristov, režisérov, animátorov, choreografov, prekladateľov. Od roku 2004 zastupuje aj autorov výtvarných diela a fotografie.

Dnes LITA zastupuje autorov literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, pantomimických, audiovizuálnych, výtvarných, fotografických, architektonických diel a diel úžitkového umenia. 


Mýtus

LITA je Literárny fond.

Realita

Nie, nie je to pravda. LITA a Literárny fond sú dve odlišné od seba nezávislé organizácie.

LITA je občianske združenie autorov, ktoré vyberá pre autorov odmeny za použitia ich diel.

Literárny fond je národnokultúrna verejnoprávna inštitúcia, ktorá okrem iného vyberá 2 % z príjmov od autorov a používateľov na základe zákona o umeleckých fondoch na podporu vzniku nových diel a umeleckých výkonov. Viac informácií o Literárnom fonde a jeho činnosti nájdete na http://www.litfond.sk/


Mýtus

Autor odvádza LITA 2% zo svojich príjmov.

Realita

Nie, nie je to pravda. Autor odvádza 2% zo svojich príjmov umeleckým fondom napr. Literárnemu fondu. LITA nie je umeleckým fondom, LITA je občianskym združením autorov. Nevyberá poplatky od autorov, ale vyberá odmeny pre autorov za použitia ich diel.

Autor a výkonný umelec na základe zákona o umeleckých fondoch odvádza 2% zo svojich príjmov Literárnemu fondu ako národnokultúrnej verejnoprávnej inštitúcii, poprípade inému umeleckému fondu (hudobný fond, fond výtvarných umení). Fondy ich potom použijú na podporu vzniku nových diel a umeleckých výkonov. Viac info:

Literárny fond http://www.litfond.sk/

Hudobný fond http://www.hf.sk/src/index.php

Fond výtvarných umení http://www.fvu.sk/


Mýtus

Úschova je registrácia diela. Autor si musí svoje diela zaregistrovať, ak chce byť chránený pred ich neoprávneným použitím alebo „ukradnutím“.

Realita

Úschova nie je registráciou diela. Úschova osvedčuje skutočnosť, že v daný deň si určitá osoba uschovala určitý predmet. Neoprávnenému použitiu alebo „ukradnutiu“ diela sa zabrániť nedá. Úschova v takýchto prípadoch môže slúžiť ako podporný dôkazný prostriedok pri preukazovaní autorstva.

Na vznik autorských práv nie je potrebná žiadna registrácia. Na základe slovenského autorského zákona „je autorom fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila“. Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami, pričom nie je potrebná žiadna registrácia diela. V Slovenskej republike neexistuje žiadny register, do ktorého by sa diela museli zapísať, aby k nim autorovi vznikli autorské práva.

LITA poskytuje autorom inštitút úschovy, prostredníctvom ktorej môže LITA autorovi osvedčiť skutočnosť, že si v daný deň dal do úschovy určitý predmet. Úschova má zmysel najmä v prípade, že autor dielo vytvoril, ale ešte ho nikde nezverejnil.

V prípadných sporoch o autorstvo môže autor využiť úschovu ako dôkazný prostriedok, ktorým preukáže, že s dielom disponoval ešte pred jeho zverejnením (napr. osobou, ktorá sa vydáva za autora).


Mýtus

Autorský zákon je zlý.

Realita

Úlohou autorského zákona je umožniť ľuďom čo najširší prístup k dielam a zároveň zaručiť autorom spravodlivú odmenu za každé použitie ich diel. V súčasnej podobe to autorský zákon nespĺňa.

Jedným zo zmyslov autorskej tvorby je, aby sa jej výsledky - diela (knihy, odborné články, básne, obrazy, fotografie, ...) dostali medzi ľudí. Úlohou autorského zákona je aj zabezpečiť, aby sa diela šírili legálnou cestou, a zároveň autorom garantovať odmenu za každé použitie ich diel.

Autorský zákon odzrkadľuje súhlas spoločnosti s tým, že je spravodlivé priznať autorom práva vrátane práva na odmenu.

Rozvoj moderných technológií a digitálna éra prinášajú so sebou nové možnosti, nové spôsoby používania diel. Internet umožňuje šírenie diel spôsobmi, ktoré v minulosti neexistovali. Technický rozvoj nie je možné zastaviť a je úlohou autorského zákona, aby sa mu prispôsobil a zabezpečil autorom právo na odmenu aj pri takýchto moderných spôsoboch šírenia a používania ich diel.

Nie je v záujme samotných autorov, ani verejnosti zakázať prístup k dielam a zabrániť ich šíreniu na internete. Je však spravodlivé, aby osoby, ktoré umožňujú prístup k chránenému obsahu a profitujú na ňom, poskytli zo svojich ziskov autorom primeranú odmenu za používanie ich diel.

Je dôležité zabezpečiť, aby autori nedostali len jednorazovú odmenu napr. pri publikovaní svojich diel a na ich ďalšom šírení profitovali iné osoby. Autori sa však pri uzatváraní licenčných zmlúv často nachádzajú v postavení slabšieho. Preto je dôležité, aby autorský zákon chránil práva autorov, podobne ako ľudí pri nákupe v obchodoch chráni zákon o ochrane spotrebiteľa.